Žánre
14. 9. 2009
ROCK:
Alebo rok je jedným z hudobných žánrov populárnej hudby. Rock ako žáner je veľmi rozsiahly, diferencovaný a jeho hranice sú voľne definované s vzdialene príbuznými žánrami napríklad ako soul. V širšom zmysle rock zahŕňa aj rock-and-roll, ktorý je
jeho najstaršou fázou. Označenie rock (namiesto rock and roll) sa začalo používať od 2. polovice 60. rokov.
Charakteristický je najmä svojou rytmikou, ktorá je založená predovšetkým na troch hudobných nástrojoch: bicích, basgitare a elektrickej gitare. Môžu byť však zahrnuté ďalšie nástroje ako klávesové nástroje (organ, klávesové syntetizátory) a aj dychové
hudobné nástroje (trúbka, trombón), ktoré sa bežne používajú v niektorých jeho podžánroch.
Hlavný formujúci vplyv na rock v užšom zmysle mal rock-and-roll. Na začiatku 60. rokov rock 'n' roll vybočoval z ostatných žánrov a na počiatku Britského rocku sa naliehalo na používanie termínu rocková hudba. S „britskou inváziou“ to znova vzpružilo tento hudobný štýl v USA, kde sa znova navrátil a stal sa posledným medzinárodným kultúrnym fenoménom so značným spoločenským dopadom na svet. Konkurenčné nároky sa pripisovali skončeným vojnám, šíreniu mieru a tolerancie rovnako tiež mravného úpadku, dokonca sexuálnej promiskuity. Rock sa stal populárnym naprieč celou planétou a rozvinul sa do početných veľmi odlišných štýlov s obrovským zázemím v mnohých krajinách, kde pretrváva dodnes.
_______________________________________________________________
PUNK:
Punk (čítaj pank) je hudobný a životný štýl.
Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Hudba a tanec
Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, tzn. využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tzv. priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols (rock 'n' roll), ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.
V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad HNF a FPB. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.
S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S
nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné
pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovrenej v päsť.
Punk a móda
Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky. Neskôr, keď sa punk dostal do pozície odporcov fašizmu, mnohí členovia
toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať.
Rýchlo sa vyvinul iný štýl obliekania, ktorého vyznávači chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej
punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, "kohúta"-číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.
V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s
tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.
Módne prvky oblečenia
Punkeri sú špecifickí svojimi časťami odevu. Prvky na ich oblečení nie sú bezúčelné a väčšinou na niečo poukazujú.
Číro, čo je identitický znak, s ktorým sa väčšina punkerov stotožňuje a má niekoľko významov. Okrem cieľa šokovať, jeho prvý význam bol odlíšiť sa od hnutia skinheads, ktorí mali úplne vyholenú hlavu. Číro má byť aj prirovnaním k životu Indiánov a
ich bezstarostnému životu pred príchodom modernej civilizácie.
Obojok, u niektorých vyznávačom punku je možné vidieť ako módny doplnok na krku väčšinou ozdobený kovovými hrotmi, pyramídkami alebo inými špecifickými ornamentami na tento štýl. Má byť symbolom poukázania na otroctvo spoločnosti všetkých ostatných štátnych zriadení a systémov bez vôle občanov sa rozhodnúť, bez toho, aby za nich museli rozhodovať iní. Či išlo o formu otroctva, monarchie, republiky, feudalizmu, fašizmu alebo demokracie.
Roztrhané tričko a džínsy majú za účel provokovať v ľuďoch myšlienku, aby ich neposudzovali podľa štýlu obliekania. Prinútiť ich zamyslieť sa, či charakter človeka utvára jeho duchovno alebo zovňajšok.
Dnes sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí berú punk iba ako módu a nie ako životný štýl. Poukazujú tým napríklad na tzv. šampóny, ktorým sa na hlave géluje číro, čo vlastne ani číro nie je. Pravé číro je jeden jediný pruh vlasov na hlave, zvyšok hlavy je vyholený.
Ďalším prvkom sú zatváracie špendlíky - zicherky pripichnuté na odeve, ktoré majú praktický význam, oprava či zopnutie
oblečenia, ktoré často naozaj drží pokope len za pomoci zicheriek alebo v niektorých prípadoch aj na výrobu "bonga" ([plast]ová flaša upravená na fajčenie marihuany), čo však časť punkerov neuznáva, lebo sloboda a nezávislosť sú predsa hlavné piliere punkovej filozofie (závislosť na drogách nevedie k slobodnému životu). Paradoxné však je, že asi 80% punkerov holduje alkoholu a cigaretám.
______________________________________________________________
DNB:
Drum and bass (drum’n’bass, DnB) je hudobný štýl, ktorý má pôvod v štýloch hip hop, reggae, dub, funk, breakbeat a bass drum. Tento hudobný štýl má svoje začiatky vo Veľkej Británii. Začal sa rozvíjať zo štýlu breakbeat hardcore a rave scény a dostal sa do povedomia v 90. rokoch 20. storočia. Počas prvých 10 rokov existencie sa drum and bass vyvíjal v mnohých smeroch, včleňoval mnoho prvkov hudby od reggae a jazzu až po techno a trance. Dnes sa drum and bass hrá v nočných podnikoch a hlavným znakom tohto štýlu je výrazný dôraz na rýchle tempo bubnov a hlasná, komplikovaná basová linka. Má niekoľko "odnoží" tvrdý techstep, melodický jump up, elektrostep ... .
Za "otcov" techstepu sa považujú svetoznámi dj a producenti Ed rush a Optical. Snažili sa skombinovať lámaný beat s prvkami techna čo sa im podarilo. V súčasnosti sú obľúbení techstepoví producenti napr. Noisia, Spor, Gridlock, ... .
Elektrostep, jedná sa o málo rozšírenú "odnož" d"n"b, za základ by sme mohli považovať dosku od producenta s menom "John B" doska nesie názov "In Tranzit", producent na doske kombinuje prvky tzv "elektra" s rytmom d"n"b.
Jump up, je melodickejšia "odnož" d"n"b, prevládajú v ňom veselé melódie zo silnou basovou linkou. Producenti tohto štýlu napr. Calyx, Pendulum, Subfoxus, Future Prophecies ... .
Nakoľko je d"n"b relatívne nový štýl vyvíja sa veľmi rýchlo, existuje množstvo rôznych "odnoží". Najtvrdšou odnožou drum n bassu je darkstep. Je typický svojimi tvrdými perkusiami, a šialenymi rytmami a temnou atmosférou.
Drum and bass: Pôvod v štýloch: Hip-hop, Reggae/Ragga, Dub, Funk, Breakbeat, Bass Drum.
Kultúrne pozadie: 90. roky - začiatok/stred, Londýn, Bristol
Typické nástroje: Synthesizer - Drum machine - Sequencer - Keyboard - Sampler - Laptop
Všeobecná popularita: Malá. Zo začiatku veľká obľuba v UK, dnes aj celosvetovo.
Odvodené štýly: Breakcore/Drill n bass
Podštýly: 2Step - Clownstep - Drumfunk - Intelligent DnB - Jump up - Jungle - Liquid funk - Hardstep -Techstep - Neuro
funk
________________________________________________________________
HIP HOP:
Ako subkultúra vznikol v New Yorku (USA) v 70. rokoch 20. storočia v prostredí štvrtí obývaných prevažne černoským
obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej mestskej subkultúry mládeže.
V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. rap, djing, b-boying a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický
štýl produkcie hudby, slang, módu atď.
Korene
Hiphopovú kultúru ovplyvnilo mnoho faktorov. Vhodným predpokladom pre jej rozvoj bola multikulturálna spoločnosť New Yorku
70-tych rokov. Štýl a technika rapovania súvisí so západoafrickými básnikmi nazývanými grioti, ktorých piesne obsahovali hovorené prvky. Významným vplyvom boli taktiež hovorené pasáže piesní populárnych soulových a funkových hodobníkov.
Dôležitým vplyvom (hudobným i kultúrnym) bol dub, sub-žáner reggae, ktorý vznikol v 60-tych rokoch. Dub boli v podstate
inštrumentálne verzie populárnych reggae piesní, dôraz sa kládol na bicie a výraznú basovú linku. Dub priniesli do New Yorku jamajskí prisťahovalci, ktorí ho začali hrávať na partys v komunitných centrách a uliciach. Ako ďalšie vplyvy môžeme uviesť jazz a blues ale aj disco.
V New Yorských kluboch bola v 70-tych rokoch populárna predovšetkým disco hudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Konali sa tzv. „block parties“ (párty na ulici), kde dji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Dji pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní do ktorých niekto spontánne animoval publikum a tak vznikol rap. K tejto hudbe sa taktiež rozvinula samostaná forma tanca nazvaná breakdance. Vizuálnu stránku hiphopvej kultúry dopĺňala v
počiatkoch aj špeciálna zložka graffiti, chápané ako spôsob zviditeľnenia sa a úteku od všednosti a každodennosti života vo
veľkomeste.
Hip hop ako subkultúra dnes
Dnes sa ako hip hop definuje celosvetová subkultúra, prekračujúca jazykové, náboženské či rasové bariéry. Rap ako hudobná zložka sa stal jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov a jeho vplyv preniká aj do iných hudobných štýlov.
Hip hopová kultúra na Slovensku
Hip hop na Slovensko v dôsledku kultúrnej izolácie počas totality prenikol až v 90-tych rokoch, hoci náznaky tohto štýlu
sa u nás objavili napr. v skladbe Petra Nagya Taxis z roku 1984 či vo filme Fontána pre Zuzanu (výstup prvej slovenskej breakerskej skupiny Gumení chlapci). Za „krstného otca“ slovenskej hiphopovej hudby sa pokladá Dávid zo Senca. Prvé skupiny a interpreti sa objavili v Bratislave (Genuine Gem neskôr Žužuleta), Prievidzi (Jednotka Slovenskej Starostlivosti), Senci
(Ghetto ganx3, 2ja Lo3), Košiciach (Rap Steady Crew) a Piešťanoch (Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus zo skupiny Kontrafakt).
Breakdance sa spája s Gumenými chlapcami, ďalšie skupiny vznikali v Myjave (Amatéri),v Spišskej Novej Vsi (BDS), Vrbovom, Trnave a Handlovej.
Graffiti vzniklo v Bratislave, ďalšími mestami, kde sa rozvíjalo, boli Trnava, Trenčín a Žilina.
V súčasnosti je hip hop rozšírený na celom území Slovenska a teší sa stúpajúcej popularite. Medzi najznámejších predstaviteľov dnes patria:
skupiny a raperi: 2H+ (Deryck, El Suvereno, Vladis), A.M.O. (Viktor Hazard /AMN2, Moe, Opak), Agresor Lotor, Arzenál (Bio, Dappa, Rudec), Danosť, Druhá Strana (Miky Mora, Moloch Vlavo), Drvivá Menšina (Bacil, DNA, Šegi100), Gulos Potrok, H16 (Abe, Cigo, Grimaso, Kardinál Korec / Otecko, Koko Šajs / Koko Najs, Yanko Král), Kontrafakt (Anys / Aneška / Aneš, Ego, Rytmus), L.Ú.Z.A. (Čistychov, Hajtkovič, Slipo), JSS (A.D., Džuva, Lyrik H), Kaidžas (Abysi), Mater (Rebel, Tono Suchota), Modré Hory (Lyrik, Bene), Moja Reč (Delik, Ramon, Supa), Názov Stavby (Drvivá Menšina, L.Ú.Z.A.), Nenapravitelne Decko, Prečo Ne?! (Edi
eM, Holub), Rendezska.Sk (Blažo, Elban, PanTau, Škrupo), Shomi, Strapo, Turbo Boost (Konko / Billy Hollywood, Boy Wonder / Jedlee Wonder), Vec, Zverina, Žužuleta (Kam?čo?, RB), atď.
DJi: Anys, Drobizzzzg, Fazo, Grimaso, Hajtkovič, Jazzy, Kappa, Kebap, Lari, Lucco, Mako, Metys, Miko, Noe, Ramon, Roman
Zámožný, Shakul, Snoopy, Spank, Spinhandz, Sven, Škrupo, Tager, Vec, Viktor Hazard, Yaksha, Yanko Král
•producenti:
Abe, Amun, Anys, Analytik, B.eye, Čistychov, Deryck, Face, G-bod, Grimaso, Hajtkovič, Jazzy, Jozef Engerer, Konko a.k.a. Billy Hollywood, Masif, Miky Mora, Moe, Opak, Rudec, Smart, Vec, Viktor Hazard
•breakeri:
Stred, Quassit, Quattro, BreakFans, Outbreak, Kamikaze, Wrong Division(Žilina), Total Fantastic Superheroes (Pallas), Hasta La Muerte, Produkt crew, Shocking Monorism, Floor Rockers, Flying Squad, Old School Brothers
•writeri:
Mutants- SPK;BKS,DKS, Rascals, Sorta, Camel, 2MK, Kasa(Trnava)
Hip-hopoví predstavitelia (podrobnejšie):
H16
H16 je bratislavská hip-hopová formácia, ktorá vznikla v lete roku 2003. Štýlovo je tvorba H16 ovplyvnená hlavne rapom amerického juhu. Skupina natočila tri albumy a tri videoklipy: jeden dvojklip „Idem si svoje“/ „Ide Karta“, druhý natočila pre televíziu v spolupráci s raperom Rytmusom z formácie Kontrafakt pod názvom „Nech Vidia“ a tretí motivačný s názvom „Zarábaj keš“.
Zostava skupiny
•Kardinál "Killa" Korec (Otecko) - Rap/Produkcia
•Dylema "Dušo" Básnik (Koko Šajs) - Rap
•Cigo (Babo C) - Rap
•DJ Yanko Král - DJ
•Nahrávky zvukových stôp pre skladby vyrábajú dvaja "producenti" - Abe a Grimaso.
Štúdiové albumy
- Jednašestka ftvojom klube(2004)
- Kvalitný materiál (2006)
- Čísla Nepustia (2008)
EP (Vinyl)
- Jednašeska ftvojom klube (2004)
Single
- „Jednašeska ftvojom klube“ (singel) (2004)
_______________________________________________________________
RNB:
Rhythm and blues (skrátene R'n'b, R&B) je pojem, ktorý po prvýkrát použil Jerry Wexler z Billboard magazínu v USA v roku 1949 na označenie afroamerickej populárnej hudby, ktorá kombinovala džez, gospel a blues. Nahradil ním dovtedy používaný termín „race music“ (rasová hudba), ktorý bol považovaný za hanlivý. Od sedemdesiatych rokov pod r'n'b rozumieme aj funk, soul a disco, v dnešnej dobe tento termín označuje predovšetkým moderné varianty soul a hip hopu.
Dejiny
V 40. rokoch 20. storočia bol hudobný žáner rhytm & blues predchodcom rockabilly a rock'n'rollu. Medzi štýly, ktoré ho v tej dobe ovplyvňovali zaraďujeme jazz, gospel a africkú hudbu. Inšpiroval tiež návrat jazzu vo formách hard bop a bebop.
50. roky 20. storočia predstavovali prvú silnú dekádu pre klasické r'n'b. Okrem jazzu a rock'n'rollu vyvinulo r'n'b aj regionálne varianty, predovšetkým v New Orleans a Louisiane. Medzi výrazných interpretov radíme napríklad Fatsa Dominga alebo The
Neville Brothers.
V 60. a 70. rokoch afroamerickej populárnej hudbe dominovali soul a funk, štýly ktoré tiež ovplyvnili neskorší zvuk r'n'b. Popularita r'n'b nabrala na obrátkach v 80. rokoch s príchodom umelcov ako Michael Jackson, Prince, Luther Vandross, Whitney Houston a New Edition. Na prelome 80. a 90. rokov vznikol kombináciou r'n'b a rýchlych tanečných hip hopových rytmov
subžáner New Jack Swing (predstavitelia : Bobby Brown, Jodeci), na ktorého úspechu mal zásluhu predovšetkým producent Teddy Riley. V 90. rokoch bolo r'n'b stále viac ovplyvňované hip hopom (TLC), na druhej strane obľúbené boli aj balady so soulovým nádychom (Boyz II Men, Toni Braxton). Po roku 2000 sa vplyv r'n'b dostal až do mainstreamovej sféry. Jeho prvky zaznamenávame v piesňach popových umelcov ako Justin Timberlake, Pink či Gwen Stefani.
Súčasné R'n'B
Dnes r'n'b definuje hudbu, ktorá kombinuje prvky soulu, funku, popu a hip hopu. Niekedy sa hovorí aj o „urban music“. Hudba sa produkuje predovšetkým elektronicky, rytmy sú z drum machines a kombinujú sa s jemnými vokálmi. Často sa používajú hiphopové beaty, ale prejav je spievaný. Populárne je stále r'n'b ovplyvnené klasickým soulom, k výrazným osobnostiam patria Alicia Keys alebo John Legend. V hudbe niektorých r'n'b umelcov počujeme vplyv modernej karibskej hudby ako sú dancehall či reggaeton. Niektorí producenti ako Timbaland alebo Lil' Jon vyvinuli svojský štýl produkcie r'n'b s dominujúcim syntetizátorovým zvukom.
Quiet storm definuje r'n'b s jazzovým nádychom, jemnými tónmi a romantickým feelingom. Obsahuje minimálny vplyv hiphopu a popularite sa teší hlavne u dospelej urbánnej populácie v USA. Obľúbenými interpretmi sú Luther Vandross, Lionel Richie alebo Sade.
New Jack Swing
New Jack Swing vznikol spojením hiphopových beatov s r'n'b, preddstavitelia už spomenutí Bobby Brown či Jodeci, existuje aj ženský variant s názvom New Jill Swing zastúpená SWV, Total či Shanice.
Hip Hop Soul
Hip hop soul obsahuje ešte viac prvkov hiphopu, hlavne po hudobnej stránke. Významnými predstaviteľmi sú Blackstreet, Montell
Jordan ale hlavne Mary J. Blige nazývaná „The Queen of hip hop soul“.
Neo Soul
Neo soul kombinuje hip hop soul s klasickým soulom 60. rokov. Dá sa povedať, že je „alternatívnejšou“ formou súčasného r'n'b, má menšie zastúpenie v hitparádach. Do tohto subžánru zaraďujeme umelcov ako Jill Scott, D'Angelo, Steve Spacek, Angie
Stone, Dwele alebo Erykah Badu.
RnB umelci
•Justin
Timberlake
•Pussycat
Dolls
•Aaliyah
•Ashanti
•Beyoncé
•Black
Milk
•Mary
J. Blige
•Toni
Braxton
•Mariah Carey
•Ray Charles
•Craig
David
•Des'ree
•Destiny's Child
•Jamie
Foxx
•Aretha
Franklin
•The
Funk Brothers
•Macy
Gray
•Christina
Milian
•Whitney Houston
•The Jackson 5
•Janet Jackson
•Michael Jackson
•Jamelia
•Jennifer Lopez
•Alicia Keys
•R.
Kelly
•Lenny Kravitz
•Melanie
B
•Prince
•Jimmy
Reed
•Diana Ross
•Seal
•Tina Turner
•Usher
•Amy Winehouse
•Musiq
___________________________________________________________
POP:
Pop alebo pop-music je hudobný žáner zameraný na pobavenie čo najširšej časti poslucháčov. Popové skladby sa spravidla skladajú zo slôh a refrénov s predvídateľnou štruktúrou. Texty sú nenáročné, opakujúce sa témy. Popové skladby bývajú
komponované, nahrávané a vydávané obyčajne s cieľom komerčného úspechu. Časťou ľudí býva pop niekedy odmietaný ako "neumelecký hudobný žáner". Pop ako hudobný štýl vznikol na začiatku 60. rokov 20. storočia po ústupe štýlu rock and roll. Za prvých priekopníkov je možné považovať Beach Boys, Four Seasons a Everly Brothers. Príbuznými odnožami sú poprock a europop.
Významní umelci
•Abba
•Beatles
•Bee Gees
•The Eagles
•Elton John
•George Michael
•Michael Jackson
•Billy Joel
•Prince
•Madonna
___________________________________________________________
RAP:
Rap je hudobný žáner, ktorý je založený na skladaní rýmov do beatu zväčša sa točiaceho okolo tempa 90bpm (beats per minute), drum and bass zvyčajne 160 – 180 bpm, techno taktiež do 180 bpm. Je to zároveň aj forma slovnej akrobacie,
rýmovania skrývajúca sa pod rôznymi názvami:
•signyfing - dávanie najavo, prejavovanie sa, snaha slovne znemožniť súpera,
•testifying (vypovedanie o ...)
•school yard rhymes,
•prison „jail house“,
•double Dutchjump rope.
Venujú sa mu všetky rasy, vekové kategórie, pohlavia a typy ľudí. Ma mnoho tvárí, od politickej, cez zábavnú až po krvavú,
zaujímavú minulosť, bohatú prítomnosť a ďalekosiahlu budúcnosť – RAP. Hip-hopová subkultúra je pomerne vyvinutá. Vlastný kódex obliekania, vlastná hudba, vlastný slang, poslednú dobu aj filmy, vlastný štýl úpravy automobilov, vlastné účesy.
Dejiny rapu
Hip-Hop prepukol v 70. rokoch, do toho času až od začiatku kolonizácie Ameriky (16 storočie) boli rasistické prejavy voči
černochom na dennom poriadku, vrátane neoprávnených zatýkaní, policajných bitiek, atď. Za menej ako dvadsať rokov od hip-hopového boomu sa “belásci” z vyšších ekonomických vrstiev snažili repovať. Hip-hop, ktorého súčasťou sú graffiti*, breakdance, beatbox, dídžejing a emsíing* (práve tieto dva elementy sú rodičmi rapu) vzišiel z chudobných pomerov. No niektorí, ako napr. KRS-1 rozlišovali ešte ďalšie štyri elementy – street knowledge*, street fashion*, street language* a street entrepreneurialism*.
Dlho pred tým ako sa udomácnil v getách Ameriky, rep putoval po čiernom kontinente. Grioti bol západo africký kmeň zložený z
mnohých spevákov a poetov, ktorý sa stal základným kameňom neskoršieho hip-hopu. Z pobrežia Slonoviny sa potom predpotopný rap preniesol prostredníctvom otroctva.
Rapový slovník
•Beatbox - melódia tvorená ústnymi orgánami, beatboxer ju opakuje v určitých intervaloch
•Graffiti - je to jeden zo základných elementov hip-hopu, ide o sprejovanie alebo písanie trvanlivou fixou na akýkoľvek objekt. Rozlišujeme legálne a nelegálne grafitti.
•MC(emsiíng) - jeden z elementov hip-hopu. Beatboxer, dídžej, alebo ktokoľvek iný tvorí hudbu alebo beat. MC do nej spieva alebo rapuje bez predošlej prípravy textu, rytmu alebo melódie. Je to v podstate free style. Jedná sa o veľmi uznávanú pozíciu.Emsíing je rozšírený aj v iných subkultúrach.
•Street Knowledge - „znalosti z ulice“
•Street Fashion pouličná móda
•Street Language - pouličný slang
•Street Entepreneurialism - niečo ako zmysel pre prežitie na ulici, zmysel pre pouličný biznis
•Vinil - gramofónová platňa
•Geto - okrajová štvrť mesta oddeľujúca etnické a sociálne skupiny
•West Coast - západné pobrežie U.S.A., Jedna strana rivality
•Adidas Superstars - kultové tenisky s plochou podrážkou, a troma prúžkami naboku
•tag - niečo ako graffiti ale je to robené fixami a nieje na nich zobrazeny obrazky ale napis resp. podpis autora.
___________________________________________________________
TECHNO:
Techno je to forma elektronickej tanečnej hudby ktorej začiatky siahajú do obdobia konca 70. rokov 20. storočia v Západnej Európe. Neskôr sa rozvinula v americkom meste Detroit v štáte Michigan ktoré sa považuje za rodisko modernej techno hudby 80. rokov dvadsiateho storočia. Techno bolo ovplyvnené najmä takzvaným Chicago house, New wave, funkom elektrom a futuristickými sci-fi námetmi ktoré boli v tom čase bežné pre modernú kultúru počas studenej vojny priemyselnej Ameriky, kde nasledoval prudký úspech detroitského techna ako hudobnej kultúry – prinajmenšom na regionálnej úrovni.
V 80-tych rokoch ďalej expandovali z tých známejších: trance, house, ambient, minimal, a hardcore techno. Hardcore techno je charakteristické vysokým počtom bpm (úderov za minútu). Neskôr okolo roku 1990 keď techno dosiahlo vrchol popularity, expandovalo do celého sveta v podobe rôznych žánrov podobnému technu. Najpopulárnejšie je v bývalej východnej Európe, hlavne v Poľsku a Rusku. V roku 1999 sa na Berlínskom festivale Love Parade zúčastnilo viac ako pol milióna nadšencov techna.
Termín „techno“ je odvodený od slova technology (technika). Hudobní novinári a fanúšikovia tohto žánru sú prevažne všeobecne
opatrní pri používaní termínu techno a nemajú radi keď sa ním označujú iné, i keď podobné žánre tanečnej hudby ako sú house, trance a hardcore. Techno je bežne mylne nahrádzané termínmi ako sú elektronická alebo tanečná hudba. V elektronickej tanečnej hudbe je obsiahnutých viacero foriem, z ktorých jedným je práve techno.
Známi predstavitelia žánru
•Adam
Beyer
•Adam X
•Alexander
Kowalski
•Anthony
Rother
•Aphex Twin
•Autechre
•Basic
Channel
•Carl
Cox
•Carl
Craig
•Chris
Liebing
•Daniel Bell
•Dave
Clarke
•Derrick
May
•Dominik
Eulberg
•Drexciya
•Frankie
Bones
•Jeff
Mills
•Joey
Beltram
•John
Acquaviva
•Juan
Atkins
•Kevin
Saunderson
•Laurent
Garnier
•LFO
•Ricardo
Villalobos
•Richie
Hawtin
•Robert
Hood
•Sven
Väth
•Vitalic
•Mauro
Picotto
__________________________________________________________
ELEKTRONICKA HUDBA:
Elektronická hudba je voľný termín pre hudbu vytváranú elektronickými nástrojmi, teda zdrojmi zvuku, ktoré disponujú elektronickými súčasťami, napr. Theremin, syntetizér, sampler, počítač a pod. Elektromechanické nástroje (napr. elektrická gitara) teda do tejto skupiny podľa definície IEEE nepatria.
__________________________________________________________
FUNK:
Funk je hudobný žáner vytvorený afroameričanmi. Najznámejšími predstaviteľmi sú James Brown, The Isley Brothers, George
Clinton, Earth, Wind & Fire a Kool & The Gang. Najväčšej popularite sa tešil v 70. rokoch 20. storočia, dodnes sú funkové motívy a sample využívané v iných hudobných žánroch, predovšetkým v hip hope.
Charakteristika
Predchodcom funku bol soul. Funk používa komplexnejší rytmus, štruktúra piesne je obvykle jednoduchšia. Vyznačuje sa štvorštvrťovým rytmom, silnou basovou linkou, ostrou rytmickou gitarou, výraznými na rytmus orientovanými trúbkami,
výraznými bicími, spievanými a kričanými vokálmi, nájdeme i vplyv afrických tónov. Dôraz sa taktiež kladie predovšetkým na tanečnosť.
Funk ako žáner, James Brown
Za samostatný hudobný žáner sa funk začal považovať v 60tych rokoch, predovšetkým zásluhou Jamesa Browna a jeho hitu „Papa's got a brand new bag“ z roku 1965. Medzi jeho ďalšie hity z tohto obdobia patria „Say It Loud, I'm Black And I'm Proud“ či „Give It Up Or Turn It Loose“. Originálny spôsob hudobného vyjadrenia, špecifické rytmy a vokály, primiesené Jamesom Brownom prebrali ďalšie kapely ako Charles Wright & the Watts 103rd Street Rhythm Band alebo The Isley Brothers a pripravili cestu pre funkovú vlnu 70tych rokov. Funk zaujal miesto v afroamerickej hudbe, a zaplnil medzeru medzi rockom Jimiho Hendrixa a soulom Sly & the Family Stone.
P-Funk
V 70tych rokoch vniesli George Clinton a jeho dve skupiny Parliament a Funkadelic do funku vplyvy jazzu a psychadelickej hudby. Parliament a Funkadelic mali spoločných členov. Ich hudba sa so stúpajúcou popularitou začala označovať ako „P-Funk“. Earth, Wind & Fire a Tower of Power obohatili funk o viacero prvkov, dlhšie a zložitejšie inštrumentálne sóla, perkusie, vokály. Priblížili tým funk širšiemu publiku. Medzi známe kapely a interpretov tohto obdobia patria okrem už spomenutých aj The
Commodores, War, Kool & the Gang, Betty Davis či Ohio Players.
80te roky
V 80tych rokoch sa začali pôvodné nástroje funku nahradzovať „umelými“, trúbky boli zrazu nepopulárne, zvuky klasických klávesov nahradili moderné syntetizátory, miesto „funky bubeníka“ sa začali používať drum machines, pribudli syntetizátorové basy. Pionierom tohto nového štýlu bol Rick James so svojím hitom „Super Freak“ z roku 1981. Pravdepodobne najznámejším interpretom tohto obdobia je však Prince. Medzi populárne kapely a spevákov patrili Gap Band, Zapp alebo Cameo.
Niekedy sa hovorí aj o „Electro funku“, predovšetkým v súvislosti s piesňou „Planet rock“ od Afrikaa Bambaatu. Vysamploval Kraftwerk a vytvoril nový minimalistický funk so syntetizátorovým zvukom.
Vplyv funku dnes
V druhej polovici 80tych rokov bol funk vytlačený novým štýlom v rámci r'n'b hudby nazvaným New Jack Swing. Viacero rockových kapiel implementovalo prvky funku do svojej hudby a vytvorili tzv. „funk rock“ a „funk metal“. Ako príklad môžeme uviesť Red Hot Chili Peppers. Funk mal a má obrovský vplyv na zvuk hip hopu. Hip hopoví interpreti pravidelne preberajú motívy Jamesa Browna, Parliametu a Funkadelic a tieto ďalej spracúvajú a interpretujú vo svojej hudbe. V polovici 90tych rokov bola na vrchole popularity v USA vlna „G-funku“ zo západného pobrežia s predstaviteľmi ako Dr. Dre či Snoop Doggy Dogg. Existuje taktiež veľa djov a zberateľov starých funkových platní, ktoré vychádzali ako 7palcové single.
__________________________________________________________